“Potenciálne dôsledky kybernetických útokov na železnice môžu byť vážne, a to od prerušenia prevádzky vlakov, poruchy napájania, poškodenia dobrého mena či straty osobných údajov zákazníkov,” vysvetľuje Vladimír Palečka, expert na kyber-bezpečnosť slovenskej spoločnosti Aliter Technologies a dodáva: “Ešte horším scenárom však môže byť úspešný útok na komunikačný systém riadenia vlakov. Ten by mohol spôsobiť nehodu a ohroziť životy pasažierov.”
Palečka upozornil, že takéto riziko hrozí do budúcna aj Slovensku: “V rámci digitalizácie vlakovej dopravy v Európskej únii, vrátane Slovenska, sa napríklad implementuje jednotný systém riadenia vlakov v rámci celej únie. Počítače tu navzájom komunikujú, preto aj v tomto smere vzniká riziko, hoci aj v prípade napadnutia systému iba v jednom členskom štáte. Takýto systém totiž dáva zelenú vlakom na dôležitých uzloch, určuje rýchlosť vlakov, riadi signalizáciu, monitoruje údržbu, zabezpečuje ochranu videa cestujúcich či riadi rôzne informačné systémy.” Takýchto hekerských útokov na železničnú infraštruktúru pritom bolo v minulosti už viacero. V roku 2008 sa 14-ročnému mladíkovi podarilo hacknúť systémy v poľskom meste Lodž a spôsobiť vykoľajenie električiek so zraneniami cestujúcich. V roku 2016 sa všeobecne uvádzalo, že železničná infraštruktúra Spojeného kráľovstva čelila v predchádzajúcom roku najmenej štyrom veľkým kyber-útokom. V roku 2017 sa široko medializovaný útok skupiny Wannacry dotkol mnohých organizácií na celom svete. Nemecká Deutsche Bahn utrpela zlyhania systému a na stanici sa objavovali správy o ransomvéri na informačných obrazovkách.
“Vysoko sofistikované útoky si pravdepodobne budú vyžadovať podporu štátu. Hekerské skupiny majú rovnaký cieľ – ukradnúť informácie, aby získali finančný alebo strategický prínos. Motivácia skupín zamerať sa na železničné komunikačné siete sa môže pohybovať od čírej demonštrácie sily až k politicky motivovanému činu,” vysvetľuje Palečka. Nie sú to však iba „externí“ páchatelia, ktorí stoja za takýmito útokmi. Až 70 % bezpečnostných incidentov prichádza zvnútra organizácií a stoja za nimi zväčša nahnevaní zamestnanci, ktorí použijú svoje prístupové práva.
Zdroj: Pravda
Na tému sa pre Ranné správy RTVS vyjadril Vlado Palečka aj v reportáži.
O téme informovali aj viaceré médiá: Webnoviny; Finreport; Pravda; Fontech Startitup; Global News; Ekonomický denník; ŠportX; Maxivýber; 24-hodín; Pravdivé.eu; Techvia; Euronovinky; Slovakpress.
Po údajnom úniku dát z až 500 miliónov facebookových profilov hlásia hekeri ďalší úlovok.
Odhaduje sa, že hackerské útoky dodnes na celom svete okradli ľudí o neuveriteľným 8 triliónov dolárov a hranicu 10 triliónov prekonajú už v roku 2...
Hoci rok 2022 naznačoval, že ransomvér ako útok je na ústupe, tak rok 2023 nám dal jasne najavo, že sa jednalo skôr o výnimku ako o pravidlo.
Vo februárovej špeciálnej prílohe HN venovanej kybernetickej bezpečnosti sa v ankete IT lídrov pýtali na to, ako by reagovali, keby za nimi prišiel...