Press
2/9/2021

Digitálna stopa môže byť zdrojom pre kyber-útok či kyber-šikanu

Žijeme vo svete online, kde sa dnes zaznamenáva už takmer každý pohyb. Digitálna stopa je akýsi odtlačok vo virtuálnom svete, ktorý za sebou zanechávame po našej aktivite. Sama o sebe je táto stopa neškodná, no informácie z nej môžu poslúžiť kyber-útočníkom pri tvorbe falošných profilov vydávajúcich sa za iné osoby či napríklad pri kyber-šikane. Odborníci na kyber-bezpečnosť z Aliter Technologies preto radia, ako možno toto riziko minimalizovať a ako sa o svoju digitálnu stopu starať.

Digitálna stopa je súbor dát a informácií, ktoré vytvárame našou aktivitou na internete. Od otvorenia Facebooku či Instagramu, cez prehliadanie e-shopu, sledovanie videí alebo objednávku jedla cez donáškovú službu. To všetko je digitálna stopa, ktorá môže byť úplne neškodná, no v extrémnych prípadoch môže byť dôvodom pre zamedzenie štúdia na výberovej škole či zámienkou pre neprijatie do budúceho zamestnania. “Digitálna stopa tiež môže poslúžiť kyber-útočníkom pre vytvorenie falošnej identity, ktorá kopíruje vaše správanie, aby od vás či vašich blízkych vylákali prístupové heslá či financie,” vysvetľuje Vladimír Palečka, expert na kyber-bezpečnosť spoločnosti Aliter Technologies a dodáva: “Takéto falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je častokrát i zdrojom kyber-šikany, kedy útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií.

Na digitálnej stope je pritom najhoršie to, že je trvalá a nezmazateľná súčasť našej online prezencie. V prípade, že jej užívateľ nevenuje pozornosť, môže mať vplyv aj na náš život. V rámci stopy totiž zanechávame dva typy informácií. Pasívnu stopu tvoria dáta, ktoré zanechávame online nevedome a ide o zväčša o informáciu z akého zariadenia sa pripájame, aký operačný systém používame, aká je naša IP adresa, typ prehliadača či približná lokalita. Aktívnu digitálnu stopu tvoria častokrát zaujímavejšie dáta, ktoré zverejňujeme o sebe vedome, a síce naše názory a záujmy, vek, narodeniny, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine, históriu vyhľadávania, apod. Sú to všetko dáta, ktoré zväčša dobrovoľne umiestňujeme na sociálne siete či do verejných profilov pod rôznymi registráciami.

Digitálna stopa nie je pritom súkromná. “Práve naopak, mnohé spoločnosti zbierajú informácie o svojich návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie cielili na nich reklamu. Mnohí z nás sa stretli so situáciou, keď niečo hľadali a po chvíli sa im začali zobrazovať reklamy s ponukami na vyhľadávaný tovar. To je dokonalý príklad neškodného využitia digitálnej stopy,” vysvetľuje Vladimír Palečka a dodáva: “Toto je však ešte ten lepší prípad využitia digitálnej stopy. Aby sme sa chránili pred jej zneužitím, mali by sme si rozmyslieť, čo o sebe publikujeme na sociálnych sieťach a aké informácie dávame vedome do online priestoru, ktoré by mohli byť zdrojom pre kyber-útočníkov.

Ak sa chceme brániť, mali by sme v prvom rade triediť informácie, ktoré sa dostávajú o nás do internetu. Odborníci z Aliter Technologies radia, aby sme v prvom rade dbali o nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, pravidelne mazali históriu nášho prehliadania – špeciálne na počítačoch a zariadeniach, ktoré nie sú našimi súkromnými – ako aj prehliadali stránky anonymizovane (takýto mód ponúka takmer každý internetový prehliadač). “Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré zamedzujú softvéru sledovať a zaznamenávať naše kroky,” uzatvára Palečka.

Reportáž k téme odvysielala aj RTVS.

Článok bol uverejnený vo viacerých médiách: Aktuality; Touch IT; TOPky.sk; Dnes 24; Teraz.sk .

Mohlo by vás zaujmout

Slováci sú pri ochrane osobných údajov nedôslední
March 25, 2019
Slováci sú pri ochrane osobných údajov nedôslední

Až tretina Slovákov si pri inštalovaní aplikácie do telefónu nechráni osobné údaje, ukázal prieskum Eurostatu. Špecialista Aliter Technologies na c...

V. Palečka o útokoch hackerov na bankomaty
August 5, 2020
V. Palečka o útokoch hackerov na bankomaty

Ako sa v dnešnej dobe útočníci dostávajú k peniazom?

Internet vecí pomáha i hrozí
March 10, 2021
Internet vecí pomáha i hrozí

IoT je Internet of things alebo po našom Internet vecí. Čo si však za tým môžeme naozaj predstaviť, čo to vôbec znamená?

Hekeri ohrozujú aj slovenské nemocnice, tvrdí odborník
July 8, 2019
Hekeri ohrozujú aj slovenské nemocnice, tvrdí odbo...

Hekerským útokom sa podľa experta na kybernetickú bezpečnosť nevyhnú ani nemocnice.