CLOUDY podcast | #23 Ako nosíme zdravie na ruke?

Na úvod, čo sú Internet of Things?

To sú veci, ktoré sú pripojené na internet. Vďaka tomu, že sú pripojené do cloudu, dostávajú informácie a takisto odosielajú informácie do cloudu o tom, čo sa práve deje v okolí.

V tomto kontexte mnohí máme smart hodinky a využívame ich aj na meranie nejakých zdravotných údajov. Píšu nám, že máme zvýšený tep alebo zrýchlenú tepovú frekvenciu, sledujeme si spánok a pod. Pomáhajú nám teda v tom, že nám poskytnú nejakú informáciu o našom zdravotnom stave, že pozor, je tu nejaký problém a my ho môžeme riešiť skôr ako povedzme odpadneme. Vidíme, že sa nám zhoršuje spánok, že nám kolíše tep, zavoláme doktorovi, objednáme sa na vyšetrenie skôr.

Prečo sa v dnešnej dobe firmy začali viac zaujímať aj o zdravotné údaje zamestnancov?

Ono to prišlo aj s tým, že ľudia začali menej pracovať v kanceláriách, bol tu covid, bolo tu obdobie, keď ľudia boli viac doma, pracovali z domu a pod.

Už to nie je o tom, že som v kancelárii s ďalšími 20 ľuďmi, ktorí ma sledujú a keby som náhodou odpadol, postarajú sa o mňa. Dnes už zamestnanec sám chodí po služobkách, alebo robí z domu a nie je pod nejakým stálym dohľadom, či v stálom kontakte s inou osobou.

Predstavme si napríklad rôznych manuálnych pracovníkov, ktorí chodia a odčítavajú vodomery. Bežne je norma okolo 50-60 odčítaných vodomerov za jeden deň. To znamená, že ten človek nič iné nerobí, iba celý deň chodí po rôznych lokalitách, dvíha poklopy, lezie do podzemia rebríkmi, meria, môže niekde zakopnúť, môže tam byť zvýšený obsah nejakých plynov, príde mu zle... V podstate pokiaľ sa zamestnanec sám neozve, tak o ňom nevieme, až potom, keď niekde chýba a častokrát je už naozaj neskoro.

Potom sú prípady, keď zamestnanci chodia na dlhé pracovné cesty, sú vyčerpaní, v dnešnej dobe je veľa stresu, veľká náročnosť na časovú presnosť, aby ľudia za čo najmenej času robili toho čo najviac, najväčší výkon.

Takže mať nejaké dáta o tom, že so zamestnancami sa niečo deje a treba riešiť tento problém je veľkou výhodou. A keď viem, že ten človek má nejaký problém, napr. problémy srdcového charakteru, tak je dobré zachytiť to čo najskôr.

A čo etický pohľad a otázka ochrany súkromia zamestnanca? Ako sa zamestnávateľ dostane k údajom?

Sú riešenia, ktoré sú anonymizované. My ponúkame jedno riešenie, volá sa Monse Work, je to v podstate monitoring zamestnancov v rizikovom prostredí, kde to funguje tak, že majú ľudia na sebe náramok, údaje sú anonymizované, meria sa tam napr. tep, telesná teplota, základné telesné veličiny, okysličenie krvi a podobne. Na základe týchto údajov potom zamestnávateľ môže vidieť v prehľadných grafoch, či notifikáciách, že s nejakým náramkom je problém alebo vidí, aká bola vyťaženosť tímu a podobne. Ak uvidí nejaký problém môže to riešiť ďalej.

Pokiaľ zamestnanci nechcú zdieľať informácie tak zamestnávateľ uvidí naozaj len tie anonymizované dáta. Naopak ak niekto cíti tú potrebu, príde k zamestnávateľovi aj sám.

Kto údaje vyhodnocuje? Je na to nejaký odborník, špecialista?

Vyhodnocuje to umelá inteligencia. Tá vie spracovať obrovské množstvá dát veľmi rýchlo a na základe toho, ako sa učí aj z minulosti, vie predikovať čo tie dáta znamenajú teraz, alebo môžu znamenať v budúcnosti.

Ako je to s prijatím IoT zariadení v zamestnaní alebo aj všeobecne spoločnosti?

V podstate tí, čo súhlasia so zdieľaním informácií dostávajú plnú podporu. Či už zo strany zamestnávateľa, či rodiny. Napríklad staršia generácia má väčšie pochybnosti a viac odmieta nové technológie. Sú tam už nejaké úskalia – zariadenie treba nabíjať, nosiť pravidelne a pod.

Výhoda takýchto zariadení je vo veľkej miere práve pre tých ľudí, ktorí sú sami. Tieto zariadenia väčšinou fungujú na iných sieťach, ako sú bežné mobilné siete. To znamená, že fungujú aj tam, kde už s mobilom signál nie je, je problém sa dovolať lebo sa človek nachádza napr. pod zemou, niekde hlboko v lese, atď.

Takéto zariadenia fungujú cez siete Narrowband IoT a vedia posielať dáta, aj keď sú niekoľko desiatok kilometrov vzdialené od signálu.

Bol už vďaka IoT zariadeniam aj reálne zachránený život?

Bolo to veľakrát a práve je to hlavne vďaka tej predikcii. Stalo sa to v Amerike a už aj v Európe – hodinky namerali hodnoty, ktoré v podstate indikovali, že ten stav sa zhoršuje. Sú to častokrát hodinky Apple, Garmin, Samsung a podobne, teda tie hodinky, ktoré sú už aj rádovo v pár stovkách eur a tie senzory sú kvalitnejšie a dokážu namerať presnejšie údaje.

Napríklad aj na Slovensku máme spoločnosť, ktorá rieši srdcové zlyhávanie a meria každé dva dni tep a na základe zmeny správania sa tepu vie niekoľko týždňov dopredu určiť, že nastane srdcový kolaps. Človek ide na vyšetrenie a zachytí sa problém skôr ako príde k tomu najhoršiemu.

Komu veriť – odborníkom v bielom plášti, či IoT zariadeniam?

Za mňa je určite správne veriť odborníkom v bielom plášti, pretože je to ich profesia, pracujú s reálnymi ľuďmi v reálnom čase a majú roky skúsenosti.

Na druhej strane, čo sa týka umelej inteligencie, čím dlhšie ju budeme odmetať, čím dlhšie ju nebudeme chcieť používať a nevkladať údaje do nej, tým dlhšie bude dávať nepresné výsledky a tým dlhšie bude trvať, kým sa naučí dávať správne výstupy.

Je to také kontraproduktívne, že na to, aby niečo fungovalo lepšie, musíme my tomu začať veriť skôr, ako to začne fungovať lepšie. Za mňa treba prekonať toto úvodné odmietanie a skepsu a pustiť sa do toho – a následne uvidíme aj výsledky.

Ten stres nie je vždy iba v práci, ľudia často premýšľajú aj doma o práci, po ceste smerom do alebo z práce, nosíme si skrátka prácu aj domov. Treba si stres sledovať aj doma?

Riešili sme napríklad tento systém MONSE so zdravotníctvom, v rámci iniciatívy merať telesné aktivity a hodnoty zdravotníckeho personálu. Ten často pracuje naozaj vo vypätom prostredí, pracujú veľakrát 12, či 24 hodinové smeny... Musia sa starať o životy ľudí a tá práca je veľmi psychicky a fyzicky náročná.

Tu možno paradoxne nenastáva problém počas práce. Ono to, že im pípnu hodinky, že sú vo vysokom leveli stresu, môže byť skôr kontraproduktívne. Oni vedia, že sú v strese, ale aj tak musia pokračovať a nemôžu vypnúť a prestať sa starať o zdravie ľudí. Takže pracujú tzv. na autopilota.

Problém nastáva následne, keď sa ten autopilot vypne. Skončí služba, a napr. tá zdravotná sestra ide domov. Ona jednoducho vypne a je v stave, keď si už možno nedáva taký dobrý pozor na seba, keď už možno nevníma naplno to okolie a veľmi veľa úrazov sa deje pre zdravotníkov práve cestou z práce domov.

To znamená, že nejde len o to monitorovanie počas práce, ale aj keď sme doma alebo cestujeme. Ono to má zmysel, keď zariadenie meria naozaj kontinuálne.

Celý podcast si môžete vypočuť na Spotify, Apple podcastoch alebo pozrieť na YouTube.