Slovenské drony zachraňujú životy zvierat. Záujem o ne rastie aj v zahraničí

Vďaka tomu je možné s dronom vzlietnuť k elektrickým káblom pod napätím a bez rizika inštalovať plašiče vtákov. Bez použitia slovenského dronu museli distribučné spoločnosti vopred plánovať výpadky elektriny a plašiče inštalovať ručne s pomocou rebríkov, teleskopických tyčí alebo ťažkej techniky. Energetické firmy môžu použitím tohto dronu ušetriť státisíce eur.

Slovenská inovácia zaujala celý svet

Dron typu BDC, z portfólia Aliter Technologies, bol prvýkrát predstavený v roku 2017 vo Francúzsku a zaujal aj komunitu odborníkov. Odborná komunita má s inštaláciou ochranných prvkov a plašičov vtákov len negatívnu skúsenosť. Je to finančne a časovo náročný proces – práve preto ocenila inovatívne riešenie zo Slovenska.

S pomocou slovenského dronu a vycvičeného pilota je možné kdekoľvek na svete rýchlo a lacno nainštalovať plašiče vtákov na elektrické vedenie, a to aj na miestach, ktoré sú bežnými metódami inštalácie nedostupné.

V súčasnosti sa slovenské drony používajú vo viacerých európskych krajinách, ale aj v austrálskom Queenslande a Tasmánii. O drony Aliter Technologies však prejavili záujem aj iné zámorské krajiny, vrátane USA a Kanady.

Drony inovujú zaužívané postupy a šetria peniaze

Práca vo výškach predstavuje pre ľudí zvýšené riziko, takže ich zamestnávatelia im musia platiť viac. Odborníkov navyše nie je dostatok a pre energetické spoločnosti je dôležitejšie, aby sa ich zamestnanci radšej venovali práci, ktorá priamo ovplyvňuje bezproblémovú prevádzku energetickej siete.

Navyše, pri klasickej inštalácii plašičov vtákov by energetická spoločnosť musela naplánovať výpadok energie, čo celý proces ešte viac komplikuje a predražuje.

Dron BDC však môže pracovať na elektrických vedeniach, ktoré sú stále pod napätím. Vydrží pracovať pri miernom aj rýchlom nárazovom vetre a je vybavený HD kamerou, ktorá uľahčuje jeho ovládanie.

Piloti dronov sa dostanú na miesta, kde sú štandardné metódy inštalácie ťažké alebo nemožné. Ide najmä o cesty, vodné plochy, močiare, strmý alebo zarastený terén alebo polia s plodinami. Výrobca dronov Aliter Technologies uvádza, že jeden takýto dron môže s profesionálnym pilotom denne nainštalovať 150 až 300 plašičov vtákov.

Slováci o probléme vedia už roky, ale až teraz sa im ho darí účinne riešiť

I keď úsilie energetických spoločností a občianskych združení pomáha znižovať počet uhynutých vtákov, pokrok v tomto boji je stále pomalý a nákladný.

Hoci by bolo ideálne celú sieť elektrických vedení zakopať do zeme, toto riešenie je suverénne najdrahšie zo všetkých.

Z dlhodobého hľadiska pomôže aj výsadba vysokých stromov v blízkosti stĺpov elektrického vedenia, pretože prirodzene zvyšujú dráhu letu nad elektrickým vedením.

Čo sú najčastejšie príčiny úmrtia? Najohrozenejšie sú chránené dravce

Podľa Štátnej ochrany prírody SR len na Slovensku ročne zahynie v dôsledku stĺpov elektrického vedenia viac ako 13 000 vtákov, ktorých spoločenskú hodnotu možno odhadnúť na 32 miliónov eur.

Tento problém je obzvlášť akútny, keď sa veľké kŕdle presúvajú medzi prirodzenými biotopmi alebo pozdĺž hlavných migračných trás. Podľa ochranárov však kolízie predstavujú len 20 % z celkového počtu úmrtí.

Hlavnou príčinou je zásah elektrickým prúdom, ku ktorému dochádza na konzolách elektrických stĺpov. Tie sú pre dravce mimoriadne atraktívne, pretože z tejto vyvýšenej polohy môžu pozorovať okolie a čakať na korisť.

K zásahu elektrickým prúdom dochádza v situáciách, keď sa vták pri pristávaní dotkne dvoch drôtov alebo drôtu a časti konzoly súčasne. Najčastejšie na stĺpoch umierajú stredné a veľké druhy chránených dravcov, ako sú sokol sťahovavý, orol skalný a myšiak hôrny. Ohrozené sú aj volavky, sovy a bociany.

Bociany stavajú svoje hniezda na vrcholoch stožiarov alebo priamo na drôtoch. Hniezda zvyknú za hustých dažďov premoknúť a spôsobiť tak skraty, čo následne zapáli hniezda a usmrtí mláďatá.

Drony pomáhajú Slovákom aj v iných odvetviach

V súčasnosti sa drony používajú najmä v poľnohospodárstve na postrekovanie určitých úsekov alebo monitorovanie zvierat na poliach.

Technologicky vyspelejšie drony využívajú multispektrálne a termálne kamery na identifikáciu deficitu vody v rastlinách, hladiny chlorofylu a analýzu pôdy vrátane detekcie škodcov a optimalizácie procesu výsevu a zavlažovania.

Výrobca dronov Aliter Technologies však tvrdí, že bezpilotné lietadlá by sa už dnes mohli používať v oveľa väčšom rozsahu. „Sú to v podstate len lietajúce platformy, na ktoré možno nainštalovať čokoľvek,“ vysvetľuje Ákos Haramia, spoluautor dronu BDC.

Napríklad v Bratislave sa drony používajú aj na lokalizáciu a postrek liahní komárov alebo monitorovanie kanalizácie. Rozsiahlemu využívaniu dronov vo viacerých odvetviach však bráni legislatíva, ktorá tomu zatiaľ nie je prispôsobená.

Podľa prieskumu agentúry Marketsandmarkets má globálny trh s poľnohospodárskymi dronmi v roku 2023 hodnotu 4,5 miliardy eur. Predpokladá sa, že pri aktuálnej ročnej miere rastu 31,5 % sa hodnota trhu do 5 rokov zvýši na 17,9 miliardy eur.

Legislatíva jednotlivých štátov a vývoj autonómnych systémov by však tento rast výrazne urýchlili, a to nielen v poľnohospodárstve.

Slováci z Aliter Technologies tak ukázali, že drony majú využitie aj mimo filmových či vojenských oblastí – a v kombinácii so správnymi technológiami dokážu ušetriť peniaze verejnému aj súkromnému sektoru.

ZDROJE: FONTECH