Digitálni umelci postupne vytláčajú tých pôvodných. Bude novým štetcom umelá inteligencia?

Táto tvorba určite nezanikne, ale umelci, ktorí by sa venovali iba klasike, môžu mať problém s uplatnením svojej práce. Dnešná doba má trend vyzdvihovať ovládanie Photoshopu a Canvy nad maľovanie štetcom. Odvšadiaľ je počuť, že kreatívci využívajúci moderný softvér majú viac príležitostí ako ich kolegovia, verní iba klasickej umeleckej forme.

Samozrejme, presadiť sa, napríklad v úlohe webdizajnéra, tvorcu reklamných bannerov alebo animátora hier je oveľa pravdepodobnejšie, než mať stály príjem z olejomaľby, sochárčiny či vyvolávania fotiek.

„Digitalizácia umenia je ako evolučný pokrok, zjednodušuje niektoré nástroje a robí ich prístupnejšie pre väčšiu skupinu ľudí,“ povedal Matej Novotný, pedagóg platformy Digitálne umenia z Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave v rozhovore pre Startitup.

Ovládnuť softvér je dôležité, no nezabúdajme aj správne držať štetec

Digitálna zručnosť, samozrejme, pomáha pri umeleckom uplatnení, no nemožno sa na to pozerať čiernobielo.

Je vhodné, aby mal umelec istú remeselnú zručnosť, iba tak môže využívať klasické techniky. Pýtate sa prečo? Lebo napríklad aj dnes, v dobe boomu digitálnych fotoaparátov, prahneme opäť po analógových fotkách, ktoré majú nenapodobiteľný charakter tvorený nedokonalosťami v procese záznamu alebo spracovania.

Jedinečná umelecká tvorba vychádza často z kombinácie skenovaných analógových technológií a ich následného postprocesu v digitále.

A to isté platí aj v iných oblastiach.

„Umenie musí byť rôznorodé, nemôže byť monotónne – predstavte si, že všetko by bolo tvorené iba digitálne, alebo iba prostredníctvom AI. To by bol koniec umenia, prestalo by dávať zmysel,“ hovorí András Cséfalvay, pedagóg a vizuálny umelec platformy Digitálne umenia z Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.

„V ateliéri sa venujeme umelcom, ktorí sa pohybujú na hranici medzi analógovým a digitálnym umením. Keď vidím študenta, ktorý inklinuje k digitálnemu prostrediu alebo má k nemu nejakým spôsobom blízko, kombinujeme analóg s digitálom,“ opisuje Patrik Ševčík, vedúci ateliéru a Katedry grafiky Akadémie umení (AKU) v Banskej Bystrici.

Názory vyučujúcich na vysokých školách sú jednotné a potvrdzujú, že je vždy lepšie rozvíjať svoju technickú zručnosť paralelne s digitálnou kreativitou a neustále sledovať nielen umelecké, ale aj technologické trendy.

„V digitálnom umení je najdôležitejšia meta-zručnosť, čiže schopnosť učiť sa a byť zvedavý. Druhou je výskum samotného obsahu a tém, lebo to umožňuje umelcom odlíšiť sa a prispieť tým ku kultúrnemu a emotívnemu zážitku,“ Matej Novotný.

„Najmä pri vytváraní hier alebo interaktívnych prostredí je dôležité chápať človeka a jeho prežívanie zážitkov. Samotný vizuálny obsah, ako sú 3D modely a textúry alebo zvuky, sú akoby len stavebnými kameňmi. Dôležité je, čo z týchto stavebných kameňov vybudujeme, aký bude zážitok,“ dodáva Matej Novotný.

Takýto interdisciplinárny prístup je len výhodou pri hľadaní si tej svojej jedinečnej umeleckej cesty, pri získavaní si priazne verejnosti, pri zapájaní sa do rôznych súťaží. Pre vysokoškolákov študujúcich umelecký smer je jednou z nich Digitum – súťaž, ktorá prepája digitálne technológie a umenie.

V rozhovore pre Startitup na otázku, aký zmysel má venovať sa všetkým formám umenia, Patrik Ševčík odpovedal: „Počas konzultácií so študentmi/študentkami vždy hľadáme najvhodnejší spôsob vyjadrenia – a práve tu je dobré ovládať digitálne aj analógové (fyzicky uchopiteľné) techniky. Čím viac zručností máte, tým ste v tvorbe slobodnejší a kreatívnejší. Prepájanie techník môže výrazne obohatiť výsledok.“

Slovenskí umelci získavajú domácu podporu

Po úspešnom prvom ročníku umeleckej súťaže Digitum, ktorá sa konala na pôde Akadémie umení (AKU) v Banskej Bystrici a bola pod záštitou firmy Aliter Technologies, sa do druhého ročníku zapojila aj Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.

O tom, kto bude tento rok patriť medzi najlepších mladých digitálnych umelcov na Slovensku, bude rozhodovať profesionálna porota, vybraná z oboch zúčastnených škôl, samozrejmosťou bude aj cena sympatie od verejnosti, o ktorej rozhodnú čitatelia Startitup a Emefka.

Odborný dozor zastrešia Patrik Ševčík – ktorý sa venuje voľnej tvorbe, výučbe a je vedúci ateliéru a katedry grafiky na AKU – a Matej Novotný z VŠVU a platformy Digitálne umenie.

zdroj: AKU/Juliana Matiová – Maľba inšpirovaná počítačovou FPS hrou.

Čím viac zručností umelec má, tým lepšie si môže zarobiť

Dôležité zručnosti umelca v súčasnosti závisia od jeho schopnosti pracovať s moderným softvérom. To platí pre 2D aj 3D prostredia, prípadne virtuálnu realitu. Patrí sem schopnosť vytvárať vizuálne diela pomocou vektorovej a rastrovej grafiky alebo efektívne pracovať so zalamovacím softvérom, vytvárať animácie či efekty.

Tieto zručnosti majú široké uplatnenie, či už pri tvorbe logo typov, bannerov či v rámci priestorového a flat designu. Príklady z praxe ukazujú, že tieto digitálne nástroje nie sú obmedzené iba na digitálny dizajn, ale môžu byť prenášané aj do iných umeleckých oblastí.

V jednorazovej odmene za svoje dielo síce môže maliar alebo sochár získať niekoľkonásobne viac, ako je bežný príjem digitálnych umelcov, je však vždy otázne, či sa čisto klasickým umelcom podarí presadiť a či bude po ich tvorbe pravidelný dopyt.

Generatívna AI je game changer umenia

V súčasnej dobe môže každý bez výrazných technických znalostí pomerne jednoducho získať generovaný obrázok, logo alebo dizajn, vďaka generatívnej umelej inteligencii, ako napríklad Jasper Art, Midjourney alebo Dall-E. Vymoženosti dnešnej doby značne zjednodušujú tvorbu umeleckých diel, ktoré by inak vyžadovali týždne práce v aplikáciách ako Photoshop.

To v praxi šetrí veľa času a práce profesionálnym grafikom, a zároveň im to ponúka nekonečný priestor na grafické experimenty, z ktorých sa inšpirujú pri svojej ďalšej tvorbe.

„Niektorí umelci sa dajú nazvať futurológmi, pretože tvarujú budúcnosť. Dizajnéri, maliari, herní tvorcovia a dokonca aj architekti hrajú dôležitú úlohu v digitálnej revolúcii, ktorá mení aj tisícročné oblasti,“ uvádza András Cséfalvay.

Lenže dnes AI vychádza z vecí známych a pri tvorbe sa chce týmto známym, resp. najpravdepodobnejším faktom priblížiť. A práve tu narážame na hranice kreatívnosti. AI chýba originalita.

Práve ľudská myseľ je nositeľom niečoho nového, neopozeraného. Unikátne veci sa zrodia iba v hlave človeka. Takže aj keď sa veľa zmení vplyvom nových technológií a nastupujúcej umelej inteligencii, naďalej bude nutné akademické štúdium umenia, lebo stále budú nutné autorské vklady do týchto technológií.

AI prispeje k zániku niektorých povolaní, to je nezvratný fakt. Ale tak, ako kedysi priemyselná revolúcia niekomu prácu „ukradla“, nové príležitosti a uplatnenia priniesla. A tak to bude aj dnes. Pozerajme sa na to ako na príležitosť, a nie iba ako na hrozbu.

Víťazi posledného ročníka Digitum

Zapojení študenti Akadémie umení v Banskej Bystrici vytvorili v poslednom ročníku súťaže organizovanou spoločnosťou Aliter Technologies množstvo atraktívnych diel s motívom digitálneho sveta a odborná porota z nich vybrala tie najlepšie.

Prvé miesto: „Access approved“ – Sandra Cseresznyésová

 

zdroj: @cherrysandie/Sandra Cseresznyésová – Autorka chcela dielo umiestniť medzi digitálne rozhranie a skutočný svet. Farby a tematiku digitálneho sveta prepojila s okom, ktorého sietnica sa dnes využíva ako nástroj na overenie identity.

Druhé miesto: „Babylonská veža“ – Juliana Matiová

 

zdroj: @juliana.matiova/Juliana Matiová – Autorka odkazuje na obraz Babylonskej veže od Pietera Brueghela staršieho, ktorý sa pokúsila doplniť pixelmi, aby evokoval modernú digitálnu éru.

Tretie miesto: „Svet Cloudu“ – Adela Smolková

 

zdroj: @psych.adel.ia/ Adela Smolková – Ústredným bodom maľby je mladá žena spätá s novými technológiami, využívajúca výhody tohto sveta.

Svet digitálneho umenia je dynamický a dopyt po umelcoch neustále rastie. Vďaka obrovskej popularite a zároveň využiteľnosti generatívnej umelej inteligencie neustále vznikajú aj nové pracovné pozície.

Jednou z nich, ktorá ešte pred pár rokmi neexistovala, je Prompt Designer. Je to novodobý interaktívny copywriter, ktorý študuje zadávanie požiadaviek do generatívnej AI a snaží sa vytvoriť konkrétne dielo. Takýto umelec síce nemusí mať až také technické zdatnosti s digitálnymi technológiami, no musí excelovať najmä vo výrokovej logike a syntaxe.

Jednoduchý prístup ku generatívnej AI zároveň niektorých umelcov ohrozuje. Ohrozená je predovšetkým grafická tvorba na jednoduchších úrovniach, ale aj tvorba textov, dokonca UX dizajnovanie a mnohé ďalšie.

„Ľudská kreativita a predstavivosť je nenahraditeľná počítačmi. Hoci sú nám dnes počítače nápomocné, ľudská tvorivosť zostáva jedinečná. Aj keď sa niektoré kreatívne povolania môžu zmeniť alebo zaniknúť, ľudská kreativita stále spočíva v schopnosti myslieť mimo zabehnutých konvencií,“ Matej Novotný.

ZDROJ: STARTITUP