Press
2022-10-10

O projekte DIGITUM v Startitup

O prepojení umenia a technológie v projekte DIGITUM.

Slovensko je svojím spôsobom technologicky obmedzené. Pojmu digitálne umenie však na „základnej“ úrovni väčšina Slovákov rozumie. Vidieť to aj na záujme mladých ľudí o štúdium fotografie, videa či o vývoj počítačových hier. Záujem o štúdium týchto odborov je dnes prirodzene vyšší ako o tradičné formy umenia.

Digitálnemu umelcovi by nemal chýbať tvorivý spirit, softvérové zručnosti a v neposlednom rade komunikatívnosť. Veľkú úlohu pri tvorbe digitálneho umenia bude zohrávať aj umelá inteligencia.

„Spojenie tradičného umenia s virtuálnou alebo zmiešanou realitou je vysoko aktuálne a bude otázkou najbližších dekád,“ tvrdí Richard Kitta, prorektor pre projektovú činnosť Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Ako ovplyvnilo NFT digitálne umenie? Je umelá inteligencia pre umelcov konkurenciou? O tom, ako vyzerá práca digitálneho umelca, nám porozprával Richard Kitta, slovenský multimediálny umelec a vysokoškolský pedagóg.

Chápu vôbec Slováci, čo je digitálne umenie, či sme v tomto smere pozadu?

Pred 10 rokmi by som odpovedal, že zaostávame. Dnes je situácia úplne iná. Prístup k informáciám je oveľa širší, a to má pozitívny vplyv aj na vnímanie digitálneho umenia a tvorivé presahy v tejto oblasti.

Veľkú úlohu v tomto smere za posledné roky zohralo napríklad podujatie Biela noc, ktoré popularizuje digitálne formy umenia. Tie boli dovtedy skôr doménou zahraničného umeleckého priestoru.

Aj keď digitálne umenie môžeme dnes vnímať z rôznych pozícií, nie každý vie, čo je napríklad NFT, alebo ako „navštíviť“ galériu v metaverze.

Dá sa dnes digitálnym umením zarobiť?

Je to individuálne. Mnohí digitálni umelci hľadajú širšie uplatnenie, pretože mnohokrát nie je jednoduché profitovať iba z umenia ako takého. Nezávislých umelcov je relatívne málo, možno tak 10% z nich si dokáže zarobiť výlučne digitálnym umením. V našich podmienkach neviem o umelcovi, ktorý by sa mohol uživiť iba voľnou digitálnou tvorbou.

V zahraničí si však umelec dokáže pekne zarobiť. Napríklad nezávislý renomovaný umelec v Nemecku, ktorý je žiadaný v rámci podujatí resp. je tiež vystavovaný v galériách, si môže zarobiť aj 200-tisíc eur ročne.

To však nemusí byť nutne len predaj digitálnych diel. Môže to byť aj grafický dizajnér, ktorý robí umenie pre napríklad videoslužbu, alebo sa mýlim?

Realita je taká, že odborníci a umeleckí kritici, ktorí hodnotia umenie, nevnímajú grafického dizajnéra, ktorý pracuje v kreatívnom štúdiu, ako „slobodného“ umelca – skôr ako tvorivého zamestnanca. Jeho práca má v takomto prostredí určité limity. Tu nastáva problém, ktorý súvisí s tým, ako chápeme voľnú tvorbu v digitálnom umení. Myslím si, že v tomto, žiaľ, stále zaostávame.

Digitálni grafici a dizajnéri sa svojou prácou dokážu bez väčších problémov uživiť. Samozrejme, finálna suma závisí to od klientely a okruhu, v ktorom sa pohybujú – či už robia napr. presahy do kinematografie alebo sú to videoklipy kapiel.

Sme ako krajina v tomto smere dostatočne technologicky pripravení?

Tak napríklad: aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici sa dennodenne stretávame s problémami technologického rázu. V neumeleckom prostredí zasa sledujeme, ako ľudia archaicky vnímajú už len prezentáciu samotného umenia. Zrejme to bude tým, že netušia, čím všetkým dnes umelecký výstup – napríklad digitálny, môže byť.

Je to určitý problém aj samotnej umeleckej scény alebo chápania toho, čo je ešte umením z pohľadu „práve prebiehajúcej“ histórie. Lepšie je to v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku či Rakúsku, kde vidíme, ako sa rovnocenne narába s tradičnými aj digitálnymi formami.

Majú mladí Slováci záujem študovať a učiť sa digitálne umenie?

Áno. Záujem je veľký, a to najmä preto, že ide o oblasť, ktorá má tiež praktický rozmer. Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že v ateliéroch, kde sa študenti venujú fotografii, videu, motion grafike či concept a game artu, majú častokrát širší pohľad na súčasné umenie a akceptujú aj jeho presahy do iných oblastí.

Študenti dnes majú možnosť rozvíjať rôzne softvérové zručnosti, čím získajú širšie uplatnenie a nie vždy sú odkazání venovať sa iba umeniu „na voľnej nohe“.

Ktorých digitálnych umelcov sa na Slovensku oplatí sledovať?

Mladá umelecká scéna digitálneho umenia na Slovensku je určite zaujímavá a perspektívna. Na spomínanej Bielej noci môžeme vidieť mnohé už „ostrieľané“ talenty, ako napríklad Ján Šicko či Boris Vítazek. V relatívne krátkej histórii nášho digitálneho umenia zohrali veľkú rolu umelci ako Roman Galovský alebo Ivor Diosi, ktorí sú od druhej polovice 90. rokov 20. storočia autormi prvých diel vytvorených vo virtuálnej realite.

V dobe internetu sa vôbec ešte dá hovoriť o „lokálnych“ scénach?

Do istej miery áno. Naše „lokálne scény“ sú viac-menej sústredené okolo vysokých škôl umeleckého zamerania – v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Na každej z týchto škôl existujú ateliéry zamerané na digitálne umenie a multimédiá. Scéna je však kombinovaná, nemáme tu iba umelcov, ktorí sa zameriavajú striktne na digital art. Situáciu u nás by som nazval hybridnou.

Ako sa na Slovensku financuje digitálne umenie?

Podpora zo strany štátu je u nás, žiaľ, na veľmi nízkej úrovni. Rozpráva sa o digitalizácii, absentuje však rozvojový koncept a ak existuje, tak nie je pretavený do akcie a spolupráce. Aj preto je financovanie digitálneho umenia odkázané na individuálny prístup umelcov a súkromných firiem.

V tejto perspektíve je naozaj potrebné oceniť aktivity súkromných firiem – napríklad teraz rozbiehame veľmi zaujímavú spoluprácu so spoločnosťou Aliter Technologies, ktorá vytvorila súťaž DIGITUM pre mladé talenty aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Popredná slovensko-kanadská technologická firma Aliter Technologies chce v rámci spoločensky zodpovedného správania podporiť umelecké vysoké školy so zameraním na digitálne umenie.

„ Aj keď to môže vyznievať paradoxne, technológie a umenie idú dohromady, dokonca tam vidíme krásnu synergiu. Projektom DIGITUM podporujeme rozvoj našich mladých slovenských umelcov a dávame im priestor verejne odprezentovať svoju digitálnu tvorbu,“ tvrdí Marek Zvara, vedúci marketingového tímu Aliter Technologies.

Ide o pilotný ročník, na ktorom Aliter Technologies spolupracuje s Akadémiou umení v Banskej Bystrici.

„Zo všetkých diel zapojených do súťaže bude odbornou porotou vybraných finálnych 10. Táto TOP 10-ka bude prostredníctvom médií a sociálnych sietí odprezentovaná verejnosti, ktorá bude môcť hlasovať a takto sa vyberú 3 najzaujímavejšie diela, ktoré budú aj finančne ohodnotené,“ objasňuje Marek Zvara.

Aké sú najdôležitejšie zručnosti digitálneho umelca?

Stredné aj vysoké školy umeleckého zamerania ponúkajú študentom širšie možnosti, ako aj rozvoj špecifických zručností. A v posledných rokoch hovoríme práve o zvýšenej miere využívania digitálnych nástrojov.

Softvérové zručnosti sa ukazujú ako veľmi podstatné. Tiež je dôležitá komunikačná schopnosť či základné ekonomické znalosti. V akademickom prostredí sa usilujeme rozvíjať potenciál študentov, najmä čo sa týka nápaditosti a ich koncepčného myslenia.

Vplyvom digitalizácie má digitálne umenie určite vysokú hodnotu. Dočkáme sa jedného dňa momentu, keď bude mať obraz v .jpg väčšiu hodnotu ako obraz v Louvri?

Do istej miery to bude logické a nevyhnutné. Príležitostne sa to deje už aj dnes, v našom prostredí skôr minimálne. Z tohto pohľadu naše galerijné prostredie zatiaľ nedokáže dynamicky reagovať na aktuálne výzvy.

Ide však o problémy, ktoré sa dajú riešiť. Okrem toho, dnes je pre umelcov tiež jednoduchšie prezentovať sa v digitálnom a virtuálnom prostredí ako vo fyzickom prostredí galérie.

Hitom posledných rokov je NFT. Ako zmenil práve digitálne umenie?

Blockchain – systém pre NFT sa kreuje už od roku 2008. Od toho času sa technologicky posunul. Dnes vidíme na mnohých výstavách aj celé pavilóny venované NFT umeniu.

Diela NFT môžu nadobudnúť vysokú hodnotu a tieto unikátne kúsky raz budú stáť pokojne aj stovky miliónov dolárov. Napríklad v roku 2021 vydražil krypto umelec Beeple dielo s názvom „Everydays: the First 5000 Days“ za 69,3 milióna dolárov.

NFT je pre umelcov výzva. Umenie však nezachráni, ani ho nijakým spôsobom nezničí. Pre umelcov je to zaujímavé, lebo ide o niečo nové, čo im opäť dáva istú mieru slobody. Ponúka prezentačnú, ale aj komerčnú platformu, kde sa budú nachádzať kvalitné diela, ale určite aj mnoho balastu.

Ako zapísať kresbu alebo fotku do blockchainu?

NFT sú príkladom mnohých spôsobov, ako sa blockchainy uplatňujú. Poskytujú spôsob tokenizácie digitálneho alebo tvrdého aktíva, ktoré sa môže predávať alebo sa s ním môže obchodovať prostredníctvom digitálnej burzy.

Pre fotografov a umelcov, ktorí pracujú prevažne s digitálnym obsahom, je NFT jedným zo spôsobov, ako si môžu stanoviť vlastníctvo k svojmu dielu a predávať ho na otvorenom a decentralizovanom trhu.

Môže sa vzťahovať aj na fyzické umelecké diela, ako sú maľby, ilustrácie, novinky a kresby, prostredníctvom digitálneho tokenu, ktorý predstavuje pôvodného tvorcu a pôvod umeleckého diela. Dôležité je pritom pamätať na to, že NFT predstavuje niečo, čo je jedinečné, a môže existovať len jeden token, ktorý reprezentuje tieto umelecké diela.

Tokenizácia umenia

Na vytvorenie NFT musí mať používateľ aj digitálnu peňaženku. Digitálna peňaženka uchováva tzv. súkromný kľúč, ktorý autorizuje vlastníctvo digitálnych aktív používateľa. S kryptomenou majú k dispozícii decentralizované trhovisko.

Je to veľmi otvorený systém, v ktorom môže ktokoľvek nakupovať, predávať alebo obchodovať so svojimi NFT. Používateľom potom umožňuje vytvárať zbierky NFT ako digitálny majetok s vlastníckymi právami.

Určite ste zachytili dielo Jasona Allena – Vesmírna opera, ktoré bolo vygenerované pomocou umelej inteligencie a získalo na umeleckej súťaži Colorado State Fair aj ocenenie v kategórii začínajúcich digitálnych umelcov. Ako digitálne umenie ovplyvní umelá inteligencia?

Umelá inteligencia (AI) dnes zažíva veľkú popularitu. Okrem toho môže byť súčasťou konceptu samotného diela. Týmto sa testujú nielen možnosti umeleckej produkcie, ale aj algoritmy AI.

Využitie umelej inteligencie v digitálnom umení sledujem napríklad v rámci festivalu Ars Electronica, ktorý sa už vyše 40 rokov koná v rakúskom meste Linz. Je evidentné, že v posledných rokoch umelci výrazne experimentujú s najnovšími technológiami, vrátane umelej inteligencie.

Spojenie tradičného umenia s virtuálnou alebo zmiešanou realitou je veľmi aktuálnou témou. Postoj, ktorý bude dôležitý a nevyhnutný v najbližších desaťročiach.

Vidíte aj reálne využitie umelej inteligencie v samotnej tvorbe diela?

Určite. Digitálne umenie je nielen o médiu, ale je o umení v širšom kontexte, ktoré má svoj medziodborový a spoločenský presah. Takže môžu vznikať rôznorodé prototypy.

Umelecké dielo na báze umelej inteligencie sa stáva jednak samostatným dielom, ale po čase napríklad prototypom alebo užitočným hybridným nástrojom.

Takýto „nástroj“ môže potom slúžiť pre rôzne iné oblasti, dokonca úplne nezávisle od sféry umenia. Môže byť určený pre učiteľa či psychiatra, akéhokoľvek odborníka alebo pre špecializovanú technologickú firmu. Prototyping, ktorý umožňuje umelá inteligencia, je našou súčasnosťou aj budúcnosťou. Nehovoriac o ekologických konceptoch a smart riešeniach, s ktorými vie byť úplne kompatibilná.

Z pohľadu algoritmu je teda obraz vytvorený umelou inteligenciou prototyp?

Z pohľadu algoritmu ide v podstate o „jednorazový“ originál. Ten však dokáže pri zmene určitých parametrov či prácou tzv. digitálneho robota (bota) vytvárať paradoxne ďalšie originálne kópie. Obraz alebo objekt bude sériový, no vždy sa bude odlišovať od svojej predošlej kópie.

Dnes si však digitálny obraz vie človek vytvoriť aj sám po zadaní pár informácií na webových stránkach.

Áno, je to možné. Ale ide napríklad o nástroj, ktorý dokáže zmapovať obrazové informácie a na základe toho vytvoriť autonómne digitálne dielo.

Digitálny robot (bot) „žije“ vďaka databáze, ktorú vytvoril človek. Odborníci resp. kritici umenia do istej miery reagujú správne, že nemusí ísť a priori o originál. Umelecké dielo v podstate nemá limity, umelá inteligencia, dokonca aj tá kognitívna, ich zatiaľ má.

Dá sa povedať, že „ľudské“ umenie má stále „navrch“. Kľúčová bude však spolupráca medzi týmito dvoma svetmi. Nemyslím si, že v budúcnosti si ľudia poradia bez robotov – a roboti bez ľudí.

Čo považujete za hlavné výhody digitálneho umenia do budúcna?

Pohľad na celkovú udržateľnosť a diverzitu je čoraz nevyhnutnejší. Nielen preto, že ekologické problémy sú dnes predmetom globálnej diskusie. Vieme, že aj samotný hardvér resp. softvér môžu vytvárať uhlíkovú stopu.

Digitálne nástroje dnes dokážu spájať ľudí, vznikajú rôzne svetové komunity. Má to však aj svoje nevýhody. Sme častokrát akoby mentálne „odtrhnutí“ od reálneho fyzického sveta, čo môže mať negatívne dôsledky. Prepojenie reálneho a virtuálneho sveta a nachádzanie akejsi dynamickej rovnováhy medzi nimi, je triumf do budúcna.

Aké trendy predpokladáte do budúcna?

Digitálna tvorivosť postupne prerastie prirodzene do iných spoločenských oblastí – bude prítomná prakticky v každej sfére a stane sa súčasťou základnej výbavy. Digitálne umenie je o objavovaní nových svetov.

Interdisciplinárny presah digitálneho umenia bude čoraz viditeľnejší a bude spočívať v tvorivej tímovej spolupráci. Zároveň bude úzko súvisieť s prototypovaním, biznis sférou a podobne. Digitálne umenie prináša dnes nepredvídateľné možnosti, pričom vôbec nemusí ohrozovať tradičné formy umenia, pretože je de facto ich súčasťou. A jedného dňa sa stane takisto niečím „tradičným“.

Projekt DIGITUM pod záštitou Aliter Technologies predstavuje pilotný ročník. So súťažou má spoločnosť do budúcna veľké plány.

„Budúci rok by sme chceli, aby sa z tohto projektu stala celoslovenská súťaž. Tým, že bude zapojených viac škôl, tak bude k dispozícií viac študentov, diel, väčšia konkurencia v dobrom slova zmysle,“ prezradil Marek Zvara, vedúci marketingového tímu Aliter Technologies.

ZDROJ: STARTITUP