CLOUDY podcast | #20 Technológia, ktorá zachraňuje životy

Sú kolízie vtáctva s elektrickým vedením veľkým problémom?

Je to veľký problém celosvetovo. Sú to stovky tisíc eur ročne v škodách na tom vtáctve ako takom.

Kde najčastejšie prichádza k takýmto kolíziám?

Najväčší problém je, že teda tie vedenia vysokého napätia sú vo vzduchu a veľmi často križujú napríklad rieky, mokrade a miesta, ktoré prirodzene tie vtáky lákajú. Križovanie tých samotných riek je jeden z najväčších problémov a to kvôli tomu, že roky sa vo vtákoch vyvíjal nejaký inštinkt, že kde je voda, tak nad ňou nič nie je a môžu tam slobodne a bezpečne lietať.

Bohužiaľ sa ešte nestihli naučiť, že my sme tam za posledných 100-150 rokov postavili nejaké prekážky. Dokonca z vody sa často vyparuje vodná para, prípadne je tam nejaká hmla a tie vtáky naozaj nemajú šancu tieto vedenia vidieť. Vzniká zrážka a dochádza k úhynu.

Aké sú tradičné opatrenia, ktoré sa používajú?

Čo týka tých samotných opatrení, tak tie sú dlhodobo rovnaké. Akurát, čo sme priniesli my, je spôsob, akým sa inštalujú tie opatrenia. Tie opatrenia sú pre ľudí celkovo veľmi známe, to sú tie biele a červené gule na vedeniach. Tie väčšie slúžia pre lietadlá a helikoptéry, no ich menšie verzie slúžia pre vtáctvo.

Môžu to byť gule, prípadne terčíky, ktoré majú nejaký aktívny prvok - napríklad blikajú. Prípadne existujú čisto mechanické prvky, ktoré visia, ale odrážajú svetlo, v noci fosforeskujú, blikajú a pod. V Amerike napríklad zospodu osvetľujú vedenie nejakým infra-svetlom, čo my ako ľudia nevidíme, ale vtáky áno atď.

Aké sú teda výhody inštalácie dronmi?

Výhodou dronov je že netreba použiť ťažkú techniku, ktorá môže zapadnúť, spôsobiť škody napr. poľnohospodárom, ďalej netreba vypínať to vedenie, čo je finančne náročné. Doteraz sa inštalovalo všetko ručne. Čiže musela prísť ťažká technika aká sa používa pri údržbách, či opravách, muselo sa vypnúť vedenie a ľudia to museli manuálne nasadiť. A potom sú aj frajeri, hlavne v Severnej Amerike, čo to nasadzujú z vrtuľníka, ale je to extrémne drahé.

My sme vlastne zvýšili efektivitu celého procesu - časovú aj finančnú. Sme oveľa lacnejší, vďaka tomu, že nepotrebujeme toľko ľudí a takú drahú techniku. Tým pádom aj ochota do toho investovať je väčšia.

Vieme inštalovať aj na miestach, kde sa ťažká technika nedostane. Čiže nad roklinami, riekami, mokraďami a pod., kde by technika zapadla alebo sa tam s ňou vôbec prísť nedá. Ďalej, vieme robiť aj nad poliami, kde už prebieha hospodárska činnosť, čiže nerozdupeme to tam lebo potrebujeme vlastne maximálne dvoch ľudí a to je všetko. Jeden pilot a jeden asistent.

Ako inštalácia prebieha?

Tieto špeciálne drony sú náš vlastný vývoj, sú špeciálne vyvinuté len na toto. Ten samotný mechanizmus tej inštalácie je celkom jednoduchý. Jednotlivé komponenty dronu sú na 80 % 3D tlačené, čiže si vieme natlačiť množstvo náhradných dielov v prípade poškodenia či pádu, vymeniť ich na mieste a pokračovať ďalej.

Od momentu číslo jedna veľmi úzko spolupracujeme s jedným švédskym výrobcom a to z toho dôvodu, že oni používajú technológiu klipsní, ktoré sa otvoria a potom sa „zaháknu“ na to samotné vedenie a držia na vedení.

Samotné vešanie prebieha dvomi základnými spôsobmi. Jeden spôsob je, že vedenie je prístupné a dá sa pod ním chodiť, tým pádom sa odkloňovače dávajú na konkrétnu vzdialenosť od seba, aby boli funkčné. Ten asistent pilota odmeria presné miesta, kde majú byť umiestnené a dron slúži v podstate ako taký výťah pre divertéry.

Potom je druhý spôsob, keď sa pod vedením pohybovať nedá a vtedy používajú GPS na odmeranie vzdialenosti umiestnenia, pričom aj ten asistent operuje druhý dron, ktorý pomáha navádzať pilota toho vešacieho dronu. Zároveň je vešanie sledované aj na kamere – jednej prednej, ktorú používajú na priblíženie sa k vedeniu a druhá kamera sleduje uchytenie plašiča.

Kde všade ste takto inštalovali plašiče alebo inú technológiu ako senzory a pod.?

Čo sa týka Európy boli sme napr. vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Dánsku, Maďarsku, Švédsku, Fínsku, Grécku, na Cypre...

Mimo Európy, väčšinou spravíme prvotnú prezentáciu alebo nejaký pilotný projekt. A potom máme partnerov, ktorí si od nás tú našu technológiu najímajú a lietajú tam. Takto sme mali dron v Austrálii, v Kanade, v USA, v Južnej Amerike.

Tak na 80 % sme oslovovaní ochranármi alebo samotnými majiteľmi danej infraštruktúry.

Existuje nejaká štatistika, ako úspešný takýto projekt je?

Áno, už roky prebieha celoeurópsky projekt, ktorý sa volá LIFE Danube Free Sky. Jedná sa o označenie vedení, ktoré križujú Dunaj od Nemecka až do Rumunska. Celý tento projekt má na starosti jedna slovenská organizácia, Ochrana dravcov na Slovensku. Oni robili výskum, z ktorého vyšlo, že po inštalácii odkloňovačov bola tá úmrtnosť o 98 % menšia. Takže reálne to funguje.

Celý podcast si môžete vypočuť na Spotify, Apple podcastoch alebo pozrieť na YouTube.