CLOUDY podcast | #34 Od jazykových modelov k humanoidným robotom

Aký je zásadný rozdiel medzi klasickým priemyselným robotom a humanoidným robotom?

Klasický priemyselný robot je tu s nami takmer 50 rokov. Je to v podstate robotické rameno v továrni, ktoré berie jednu súčiastku a dáva ju na druhú. Za tie roky sa extrémne zvýšila jeho presnosť na desatiny milimetrov, ale stále mu chýbajú nohy – stojí na jednom mieste. Má nohy, dokáže sa pohybovať a na to, aby to zvládol, musel byť natrénovaný práve pomocou AI. Je to vlastne taký „poločlovek“, ktorý vnáša umelú inteligenciu do fyzického hardvéru.

Čo bolo hlavným impulzom pre zaobstaranie humanoidného robota a jeho tréning?

V oblasti umelej inteligencie sa pohybujem dlho a vidím trend, že je skvelé si na tú AI siahnuť. ChatGPT alebo Copilot sú v počítači alebo v mobile, ale robot je fyzický hardvér, do ktorého tie znalosti prenesiete. Prvým impulzom bola cesta do Číny, kde sme videli, ako je umelá inteligencia nasadená v bežnom živote. Druhým impulzom bol konkrétny projekt automatizovaného obchodu SOR 24/7. Predstavte si kontajner s potravinami, kde by robot na požiadanie prišiel k regálu, vzal kolu alebo pivo a priniesol ich zákazníkovi. To je reálny use case, na ktorom pracujeme.

Aký je primárny účel robota Senti a kde ho môžeme stretnúť dnes?

Primárnym účelom je práve práca v obchode, kde sa pohybuje v bezpečnom, presklennom prostredí. Okrem toho ho využívame vo vzdelávaní. Senti bol v školách, kde deti od prvej triedy až po maturantov sledovali, ako robotika funguje. Robot slúži aj ako obrovský magnet v marketingu. Na konferenciách, ako bol AI Day v Bratislave, ľudia prirodzene prichádzajú k nemu, fotia sa s ním a zaujímajú sa o technológiu. Na tejto konferencii mal dokonca vlastnú keynote prednášku, kde 13 minút rozprával a hýbal sa, čo je pre divákov mimoriadne atraktívne.

Ako prebieha tréning a programovanie takéhoto humanoidného robota?

Keď si kúpite takýto hardvér, je to ako prázdny notebook. Vie len základné veci – chodiť a zamávať. My ho učíme komunikovať prepojením s cloudovými službami a jazykovými modelmi (LLM). Základné prepojenie mikrofonu a reproduktora s AI trvá pár hodín či dní. Náročnejšie je učenie fyzických zručností. Využívame na to virtuálne simulátory (digitálne dvojičky). Ak chceme, aby robot zdvihol pohár, v simulácii to vyskúša miliónkrát za noc. Keď sa to v tom virtuálnom prostredí naučí, výsledný model nahráme do jeho „mozgu“ a on to potom v reálnom svete zopakuje bez chyby.

Môže byť robot riešením pre osamelosť seniorov alebo pomocníkom v zdravotníctve?

Určite áno. Dnes sa môžeme baviť s mobilom, ale mať vedľa seba fyzického partnera je iná skúsenosť. Pre seniorov alebo ľudí pripútaných na lôžko môže byť robot spoločníkom, ktorý nielen komunikuje, ale aj dohliada. Môže pripomenúť lieky, zmerať tlak cez prepojené zariadenia alebo zavolať lekára či rodinu, ak sa človek necíti dobre. Hoci dnes ešte nevie seniorovi navliecť ponožky (čo je technicky veľmi náročné), v blízkej budúcnosti to bude pomocník, ktorý prinesie vodu z kuchyne alebo telefón.

Kedy sa stanú humanoidné roboty bežnou súčasťou nášho každodenného života?

Sme vo fáze, ktorú by som prirovnal k ChatGPT 2.0. Hardvér je už dnes na vysokej úrovni, teraz sa čaká na softvérové skoky. Predpokladám, že v horizonte dvoch až piatich rokov ich budeme stretávať oveľa častejšie. Najskôr sa etablujú v priemysle a obchode – v miestach, kde je nedostatok pracovnej sily, napríklad v dedinských predajniach alebo pri rutinných úlohách v továrňach, ako je vykladanie krabíc na pás. Následne sa začnú viac objavovať aj v kanceláriách na recepciách a nakoniec v našich domácnostiach.

Celý podcast si môžete vypočuť na 👉Spotify, 👉Apple podcastoch alebo pozrieť na

👉YouTube.