Trend: Biznis s armádou je často úzkou uličkou. Výrobcov obranných systémov je na Slovensku minimum

Trvalo takmer celú dekádu, kým sa slovenský informatik Peter Dostál prepracoval množstvom významných pozícií vo svetových firmách, aby nakoniec prišiel na to, že najväčší potenciál, kde zúročiť svoje know-how, nájde na Slovensku. Vďaka  nápadu  dodávať špeciálne komunikačné zariadenia pre armádu rozbehol v trojizbovom bratislavskom byte úspešnú spoločnosť Aliter Technologies. V čase, keď firma generuje miliónové zisky a tržby, si uvedomil, že nadišla chvíľa viac sa stiahnuť z výkonného vedenia. TRENDU poskytol rozhovor v neprívetivom období ruskej agresie, na ktorú má jasný názor.

Ako vnímate súčasný vojnový konflikt?

Vnímam ho ako ničím nevyprovokovaný útok na zvrchovanú krajinu. Navyše zo strany Ruska to bol strategicky veľmi nesprávny krok. Rusko pred rokmi síce pomerne rýchlo obsadilo a ovládlo Krym, preto sa dá predpokladať, že podobný scenár očakávali aj pri obsadení celej Ukrajiny. Rusi boli zvyknutí na bleskové akcie, ale v tomto prípade im to nevyšlo. Napriek asymetrii v sile a výzbroji, Ukrajina je obrovská krajina a bola dobre pripravená. Aj preto ťažko predpovedať výsledok konfliktu. Predpokladám, že situácia sa bude časom zhoršovať. Dnes je však už zrejmé, že v ľuďoch zostane nevraživosť voči Rusom. Zdá sa, že Vladimír Putin už pochopil realitu a dnes hľadá spôsob ako si zachovať tvár, aby výsledok konfliktu vedel odprezentovať ako víťazstvo.

Čo to môže znamenať z biznisového hľadiska?

Musíme to všetko vnímať v kontexte negatívnych dopadov, ktoré sa udiali v ostatnom čase. Dva roky pandémie, pretrvávajúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a vysoká inflácia či rastúce ceny komodít. Niekto môže predpokladať, že na IT a technologický sektor to nemá dopad, ale treba si uvedomiť, že všetky naše zariadenia sú vyrobené z hliníka, a preto aj nám rastú náklady na vstupy. Aj nás sa dotkla kríza čipov, neustále zdražovanie a predlžovanie dodacích lehôt na akékoľvek súčiastky. Tým pádom sme ani neboli schopní plniť všetky záväzky voči niektorým partnerom a dokonca sme museli odstúpiť od niektorých kontraktov.

Do toho ešte prišla vojna.

Áno, je to kombinácia mnohých negatívnych faktorov, hoci niekto si môže myslieť, že v sektore obranných a bezpečnostných technológií to dnes môže byť výhoda. Ale musíte si uvedomiť, že tiež nedokážeme zo dňa na deň strojnásobiť kapacity a takisto nedokážeme zo dňa na deň vyvinúť nové zariadenie, ktoré by sa práve mohlo použiť.

Novú perspektívu ale vnímate.

Pokiaľ tento vývoj bude do budúcna znamenať, že sa bude pravidelne, systematicky, a tiež zmysluplne investovať do bezpečnosti, tak to z dlhodobého hľadiska môže byť pre nás výhoda. Naopak, z toho krátkodobého konkrétne výhody nevidím. Treba si uvedomiť, že my nevyrábame na sklad. To znamená, že všetka naša výroba je alokovaná pre konkrétne zákazky. Napriek tomu sme boli veľmi hrdí na to, že od štyroch do ôsmich týždňov vieme z nášho portfólia vyrobiť a dodať všetko. Bohužiaľ, dnes to už nie je pravda, pretože keď nám súčiastky dnes dodajú o pol roka neskôr, posúva sa všetko ostatné. To je problém, pretože prevažná časť zákazníkov plánuje v rámci kalendárneho roka, a tým pádom, keď získame objednávku v druhej polovici roka, my už nie sme schopní ju zrealizovať.

Očakávate preto ešte ďalšie zhoršenie po prepade v roku 2020?

V roku 2021 sme dokonca mali ešte výraznejší prepad, pretože sme v tom období mali väčšinu tržieb práve zo servisných kontraktov, teda vecí, ktoré sme zazmluvnili ešte v minulosti. A to je jedno, či ide o slovenskú štátnu správu alebo o zahraničné štátne správy, veľké zbrojárske spoločnosti a nadnárodné organizácie, ako je NCIA (Komunikačná a informačná agentúra NATO – pozn. TRENDU), čo je jeden z našich najväčších zákazníkov. Všade sa výrazným spôsobom spomalili projekty. Buď sa posunuli termíny na dodávky alebo sa vôbec nezačalo objednávať. Napríklad sme podpísali 30-miliónový kontrakt v NATO, ktorý sa mal realizovať v priebehu troch rokov a v rámci prvého roka sa vyčerpali len tri milióny. Pričom som očakával, že sa stihne vyčerpať 30 až 40 percent. Ale nepredpokladám už ďalší prepad tržieb, naopak tento rok by sa nám malo podariť, práve vďaka tomu, že sa dokončujú niektoré projekty, nahradiť výpadok z minulého roka.

Do budúcna to vidíte svetlejšie?

Áno, aj keď v skutočnosti sa tento biznis ďalej komplikuje. Narušené sú dodávateľské reťazce, je väčší problém dostať úver. Toto sa, predpokladám v kontexte krízy na Ukrajine, zmení. Pred krízou sme si všimli istý negatívny trend vo finančnom sektore, keď banky vnímajú spoločnosti, ktoré pôsobia v obranno-bezpečnostnom priemysle, ako spoločensky menej zodpovedné, než sú napríklad zelené energie a zhoršujú týmto spoločnostiam prístup k úverom.

To je zvláštne vzhľadom na to, tento typ firiem má pomerne istý cashflow a financovanie, keďže sú viazané aj na štátne zákazky.

Naopak, bankám sa dokonca znižovali ratingy pokiaľ dávali úvery takým firmám ako sme my. Aj z tohto dôvodu sa dnes snažíme stále viac prezentovať ako technologická spoločnosť, než firma pôsobiaca v obrannom priemysle. Dúfam, že sa to zmení, pretože síce môžete mať veľké armádne zákazky, ale kým skutočne prídu platby, trvá to často veľmi dlho a je potrebné celý projekt prefinancovať. Hoci firma trvalo rastie a potvrdzuje čísla z predchádzajúcich rokov, zabezpečiť úvery vieme iba cez zákazky. Nevieme sa oprieť ani o nejaký veľký majetok, ten je v našich technológiách a zariadeniach. A to je dnes problém aj iných firiem. Dostávame úvery vo výške zhruba desať percent tržieb z predchádzajúceho roka. V období, keď klesajú tržby kvôli už spomínaným negatívnym dopadom, je to ďalší problém. Navyše my nepotrebujeme úvery iba na prefinancovanie pracovného kapitálu či nákup tovaru. Keď ideme do verejných obstarávaní v zahraničí, požadujú sa bankové zábezpeky potvrdené zahraničnými bankami a tak z časového hľadiska je pre nás jednoduchšie poslať hotovosť. Dnes sú zatiaľ peniaze lacné, ale ak sa bude požičiavať napríklad za desať percent, takýto systém prehodnotíme a otvoríme si účty v zahraničných bankách.

Na obrane sa dnes realizujú dva veľké tendre, ktoré súvisia s dodávkami transportérov. Je to príležitosť aj pre vás?

Áno, tie tendre sú predmetom širokej medializácie. Obstarávanie v silových rezortoch doma aj v zahraničí je špecifické a riadi sa svojimi pravidlami. A sú aj krajiny, ktoré si jednoducho nakúpia veci bez súťaže, pretože vedia čo, a prečo to chcú. Napríklad nechcú mať nejakú techniku od dodávateľov mimo NATO. Pozitívne je, že v poslednom čase sa uplatňuje aj požiadavka na zapojenie domáceho obranného priemyslu. Treba si uvedomiť, že tá požiadavka nie je len o tom, že domáce firmy tu platia dane a zamestnávajú ľudí. Peniaze zaplatené slovenským firmám sa do ekonomiky štátu vrátia a naopak, keď kúpite niečo zo zahraničia, tak tie peniaze odtečú preč. Zároveň tu však ide aj o bezpečnostný aspekt. Dnes sa totiž potvrdzuje, že pokiaľ my nebudeme mať žiaden domáci obranný priemysel, kto nám v prípade nejakého konfliktu pomôže? Každá krajina si bude prioritne riešiť svoje potreby. To podľa mňa znamená, že absolútne minimum na zabezpečenie aspoň základnej údržby a servisu či dokonca nejakej sériovej výroby domácimi firmami je opodstatnené.

Viete si predstaviť väčšiu účasť na takýchto projektoch?

Výrobcov obranných a bezpečnostných technológií je na Slovensku absolútne minimum, a preto by sme aj tento priemysel mali ďalej podporovať. Pokiaľ má totiž dostatočnú podporu štátnej správy, dokáže byť vďačným biznisom z hľadiska exportu, platenia daní, zamestnávania ľudí či vývoja a výskumu. Aj my musíme drasticky investovať do vývoja a každý rok ide o sedemciferné sumy, pretože vývoj ide v obrane tak rýchlo dopredu, že pokiaľ majú naše produkty viac ako tri roky, tak sa stávajú neatraktívne na trhu, musíme ísť výrazne s cenami nadol a tam nám už náš biznis model nevychádza.

Vráťme sa k miliardovému kontraktu na obrane. Je to zaujímavé pre vás?

Určite to je príležitosť pre slovenské firmy, aj pre nás. My máme unikátnu výhodu, že na Slovensku nemáme priamu konkurenciu. Neexistuje tu iná firma, ktorá by vyrábala zodolnenú elektroniku, ktorá spĺňa americké alebo NATO vojenské štandardy. Naše produkty sú certifikované a zavedené do výzbroje. To znamená, že prešli vojskovými skúškami, a tým pádom akákoľvek členská krajina NATO ich vie používať bez potreby ich ďalej testovať.

Čo vieme vďaka tomu predávať do sveta?

Máme široké portfólio špecializovaných produktov, z ktorých sú nosné  produktové línie pre mobilné resp. vozidlové systémy a nasaditeľné systémy do poľných podmienok. Mobilné systémy majú vyšší stupeň zodolnenia nakoľko sú určené aj pre pásovú bojovú techniku, kde ide o násobne väčšie otrasy a vibrácie. Napríklad pri výstrele z húfnice by otrasy odrovnali väčšinu bežných zariadení. Máme skúsenosť s našimi zariadeniami, že pokiaľ ich niekto priamo fyzicky nezničí, tak nemáme reklamácie. Zoberte si napríklad pri nasadení tejto technológie v Afganistane alebo Iraku, že by došlo k nejakej poruche na komunikačnom zariadení. Vymeniť sa na mieste nedá a vyradí to z nasadenia celé vozidlo. Okrem toho dávame dôraz na softvérové vybavenie a máme aj portfólio dronov a iných zariadení, ktoré do našich systémov dopĺňajú spôsobilosti. Všetky zariadenia sú určené aj na export.

Nie je to tak, že každý ďalší vývoj predražuje výrobu takýchto zariadení?

Áno, investície do výskumu a vývoja sú vysoké, ale aj životnosť komponentov a ich spôsobilosti sú výrazne vyššie.

Idete do týchto tendrov s niečím?

Firmy, ktoré sa chceli týchto tendrov zúčastniť mali povinnosť zapojiť aj domáci obranný priemysel. Keď si zmapovali ten Slovenský, tak tu našli portfólio firiem, s ktorými prešli možnosti, čo by im vedeli dodávať. Prešli si aj naše portfólio a vďaka tomu, že už nie sme nováčikmi na trhu a máme zavedené produkty za dostupné ceny, prijali niektoré ponuky. Očakávam, že keď bude známy víťaz tendra, dokážeme podpísať aj my nové kontrakty.

Nakopne to do ďalšieho obdobia váš biznis?

Bolo by fajn, ak by sme mali kontrahovaných už niekoľko viacročných objednávok. Vieme lepšie plánovať zdroje. O to sa snažíme nielen pri domácich tendroch, ale aj v zahraničí.

Kto je dnes vaša konkurencia v našom regióne?

Nerobíme len špeciálnu techniku, ale máme firmu postavenú na troch pilieroch a len jeden sa zaoberá špeciálnymi systémami. Do toho rátam aj našu dcérsku spoločnosť, ktorá sa zaoberá vývojom dronov. Druhá divízia je divízia ICT systémov, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na informačnú bezpečnosť, na budovanie dátových centier, počítačových sietí a cloud. Posledná divízia sa venuje vývoju softvéru. Napriek rôznemu zameraniu divízií sme sa sústreďovali na zákazníkov zo silových rezortov, ale uvedomujem si, že z hľadiska rizika je dôležité ďalej diverzifikovať, na čom už intenzívne pracujeme. Každá divízia má v regióne inú konkurenciu. U špeciálnych systémov sú nevyhnutné vysoké investície a preto je konkurencie výrazne menej ako napríklad u divízie ICT alebo pri vývoji softvéru.

Prinajmenšom ste sa zacielili na Kanadu.

Súvisí to pochopiteľne s mojimi začiatkami. Dlhé roky som v Kanade pôsobil a Kanada je stále moja srdcovka a rád sa tam opakovane vraciam. V Kanade máme aj dcérsku spoločnosť. Žiaľ, nemám už dostatok kapacít, aby som viedol spoločnosť kompletne aj na Slovensku aj v Kanade. Navyše v regióne Severnej Ameriky máme ďalšie ambície. A aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodol odísť z riadiacich štruktúr v rámci firmy a stiahol som sa do dozornej rady. Už nie je v mojich silách ďalej robiť aj generálneho riaditeľa, predsedu predstavenstva a riadiť všetky procesy a najmä všetko robiť stále dobre. V minulom roku sme prešli z horizontálneho riadenia spoločnosti na vertikálne a hoci som dlho riadil firmu direktívne, dnes máme kolektívne vedenie. Ja osobne mám na starosti už len strategické riadenie spoločnosti, investície a akvizície a vývoj nových produktov.

Máte skúsenosti s NATOM aj takpovediac zvnútra. Čo vojna zmení a k čomu v týchto štruktúrach bude podľa vás viesť?

Tá zmena už začala. Dokonca už príchodom Trumpovej administratívy, ktorý veľmi správne upozornil na to, že jednotlivé členské krajiny NATO si neplnia svoje záväzky voči NATO. Je pravda, že niektoré krajiny spoločenstva populisticky investície do bezpečnostných a obranných technológií zredukovali a radšej investovali do iných častí štátnej správy. Každý sa spoliehal na to, že v prípade vojenského konfliktu nás zachránia Američania. Je logické, že na to Donald Trump upozornil. USA je náš spojenec, ale majú svoje priority, ktoré nemusia vždy a za každú cenu mať stopercentný prienik s našimi prioritami. A ak by takýto status mal pokračovať, potom by NATO stratilo svoj význam. Vtedy teda začali rôzne modernizačné programy a pridalo sa aj Slovensko, ktoré si začína plniť svoj záväzok zriadiť jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorá sa zapojí do kolektívnej obrany. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa do obrany investuje veľa, ale keď obrana tridsať rokov nebola prioritou a neinvestovalo sa do nej, tak je všetko zastarané a potrebné modernizovať. Veď stále máme v rezorte obrany výzbroj dokonca aj zo šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Čo si to bude v celku vyžadovať?

Veľmi by pomohol dlhodobý modernizačný plán v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami a vnútroštátnymi prioritami, pre ktorý by sa našla široká politická zhoda a ktorý by sa realizoval bez ohľadu na to, kto aktuálne formuje koalíciu v parlamente. Plán by musel byť nie všeobecný, ale čo najviac špecifický. Následne by bol celý proces transparentný, dodávatelia by sa vedeli lepšie pripraviť a plánovať svoj vývoj. Každý rok by postupne pribúdali spôsobilosti v rezorte obrany aj obrannom priemysle. Treba si uvedomiť, že okrem už medializovaných tendrov nás bude čakať modernizácia protivzdušnej obrany a to je investícia rádovo v miliardách eur. Ale nie každá spôsobilosť alebo zlepšenie spôsobilosti si vyžaduje také veľké investície a je potrebné myslieť okrem veľkých modernizačných projektov aj na tie menšie, ako aj na výcvik, prevádzku a údržbu všetkých systémov. V neposlednom rade sa opäť otvára otázka spoločných obranných spôsobilostí EÚ. Všetci sa teraz tak trocha snažíme dobehnúť utekajúci vlak.

Týka sa to aj vás, keďže dnes najmä modernizujete postsovietske komunikačné systémy. Keď to dovŕšite, nabehnete na nové produkty, ktoré už musíte vyvíjať?

Naše produkty patria k tým najmodernejším na svete a je možné ich použiť do novej techniky aj na modernizáciu tej staršej. Dostupné finančné prostriedky nie vždy umožňujú nakúpiť nové obranné systémy a vtedy odborníci z rezortov obrany rozhodujú, ktoré staršie systémy by sa mali modernizovať tak, aby sa zabezpečili potrebné spôsobilosti ozbrojených síl. Tá problematika je vcelku komplexná. Ako príklad možno uviesť modernizáciu staršej mechanizovanej bojovej techniky, kde sa okrem zbraňového systému, modernizuje aj IT a komunikačný systém, s ktorým máme široké skúsenosti práve my. Ako sa hovorí ‘bez spojenia niet velenia’. Dnes vidíme niektoré zásadné problémy ruskej armády práve v komunikácii. A nie je to len o šifrovaní hlasovej komunikácie, ale aj o prenose a spracovaní dát a videa. Bude si to vyžadovať nové aplikačné systémy, ktoré umožnia lepší prehľad o situácii na bojisku. Samostatnou kapitolou sú sily špeciálneho určenia. Dnes riešime aj systémy, ktoré na miesto velenia prenášajú obraz z kamery upevnenej na prilbe vojaka aj obraz prenášaný z puškohľadu jeho osobnej zbrane. V týchto systémoch využívame naše produkty, ale aj produkty tretích strán, ako sú napríklad spomínané kamery. Náš vývoj nekončí iba pri elektronike, uvedomujeme si totiž, že keď máme ponúknuť úplný funkčný systém, tak ten musí mať nové spôsobilosti a výhody, ktoré vedia umožniť napríklad len drony, vývoju ktorých sa venujeme už niekoľko rokov.

Plánujete teda aj podľa toho, že raz môže byť o to záujem?

Takmer všetci zamestnanci divízie špeciálnych systémov sú bývalí profesionálni vojaci. To sú aj ľudia, ktorí pôsobili na vysokých postoch či na ministerstve obrany alebo v ozbrojených silách a strávili dlhé roky na misiách v zahraničí. Máme ľudí, ktorí napríklad absolvovali niekoľkokrát Afganistan či Irak. To znamená, že to sú ľudia, ktorí majú naozaj reálne skúsenosti a poznajú potreby ozbrojených síl. Tieto ich skúsenosti kombinujeme s najnovšími trendami v bezpečnostnom a obrannom priemysle. Nedá sa však robiť všetko a aj naše kapacity vo vývoji sú obmedzené.

Preto ste sa rozbehli v akvizíciách?

Áno, je to najschodnejšia cesta ako expandovať a naplno využívať nové kapacity. Investovali sme do akvizícií na Slovensku ale aj vo Veľkej Británii či Kanade. Pomáha nám to najmä v oblasti IKT. Tam je konkurencia úplne iná. Mnohé systémy sa používali s malými zmenami desiatky rokov. A zrazu dochádza k veľkým zmenám, prišiel cloud, automatizácia a orchestrácia, dôraz sa kladie na informačnú bezpečnosť a súlad s predpismi. To všetko si žiada nových špecialistov a pre všetky oblasti, ktorým sa venujeme. Konflikt na Ukrajine prinesie ďalšie zmeny. Napríklad počúvame správy o tom ako sú ruské lode pripravené prerušiť podmorské káble, čiže nie je úplne vhodné, aby štátna správa mala všetky svoje kritické systémy v cloude v zámorí alebo v jednom dátovom centre na Slovensku bez zálohy a implementácie havarijných plánov. Všetko sú to kontinuálne zmeny, ktorým sa dnes musia technologické firmy prispôsobovať.

O tejto vojne sa hovorí, že je aj prvou kybernetickou. Čo to prinesie?

Okrem hybridných hrozieb v dobe mieru a útokov, kde sa útočiaca strana nedá jednoznačne identifikovať, pri otvorenom konflikte na Ukrajine sa obe strany chvália svojimi úspechmi aj na tomto poli. Aj na Slovensku viaceré firmy zaznamenali kybernetické ohrozenie v nejakej forme. Je zrejmé, že podobných hrozieb môže a bude pribúdať, čo vytvorí tlak na ďalšie zmeny a nové technológie. Aj my do takýchto systémov a ochrany investujeme už roky, hoci doteraz nám to neprinášalo také tržby, aké by som očakával.

Ľudia to nevnímali ako prioritu?

Vnímali to ako vzdialenú potrebu, ale každý videl priority niekde inde. Dnes sa týmito hrozbami musia reálne zaoberať. Problém však je, že takéto kompetencie nevybudujete z roka na rok. Takzvaných security špecialistov je extrémne málo a vy nedokážete niekoho zaškoliť za mesiac alebo za pol roka. Jednoducho, títo ľudia na sebe pracujú roky, kým sa z nich stanú naozaj špecialisti. Kto s ochranou kyberpriestoru ešte nezačal, bude mať čo robiť, aby veci vôbec za štyri päť rokov dobehol. Samozrejme, dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile je čoraz väčší a ponuka na trhu stagnuje alebo klesá. Je to proste neustály boj.

Peter Dostál (49) Vyštudoval elektrotechniku a informatiku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Koncom 90. rokov sa presťahoval do Kanady, kde žil sedem rokov. Pracoval tam ako projektový analytik v telekomunikáciách, neskôr sa dostal do firmy 724 Solutions, pre ktorú navrhoval a integroval dátové centrá. Medzi jej zákazníkov, s ktorými spolupracoval, patrili Bank of America, Citi Bank či Visa. Počas tohto obdobia strávil množstvo času v Silicon Valley, Tokiu, Soule. Po predaji spoločnosti sa zamestnal ako senior manažér v jednej z najväčších kanadských bánk CIBC. Následne pracoval ako hlavný solution architekt pre štátnu správu v Toronte. Po návrate na Slovensko krátko pracoval vo firme Corinex, v roku 2007 založil Aliter Technologies, kde pôsobí na poste predsedu dozornej rady.

Do ktorých firiem ste už vstupovali a po akých sa pozeráte?

Podpísané dohody o mlčanlivosti mi nedovolia hovoriť o akvizíciách, ktoré sme ešte neuzavreli. Aktuálne analyzujeme niekoľko akvizičných cieľov v zahraničí, ale aj na Slovensku. Ako som už poznamenal, v minulosti sme vstúpili do britskej spoločnosti, ktorá pôsobí po celom svete a zaoberá sa monitoringom v oblasti virtualizovaných prostredí a ich súladom s predpismi tzv. compliance, ale aj do kanadskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá procesom migrácie systémov do verejného cloudu. Okrem toho financujeme vlastné startupy. Napríklad FiiHaa Engineering sa zaoberajú vývojom dronov. Je to iný typ biznisu, ale chceme ho mať v portfóliu, pretože som presvedčený, že tento typ technológií bude v budúcnosti stále viac žiadaný. „Pikoškou“ z iného súdka je ďalší biznis, ktorý sa snažíme rozvíjať, MONSE. Ide o AAL cloudovú technológiu s využitím umelej inteligencie, ktorá slúži na monitoring osamelo žijúcich seniorov. Monitoruje ich pohyb v domácnosti, bežné fungovanie a alarmuje v prípade nejakých odchýlok.

Rozkročený ste takmer vo všetkom, čo dnes takpovediac ide. Aké boli vaše začiatky?

Vyštudoval som fakultu elektrotechniky a informatiky v Bratislave a už počas štúdia som sa rozhodol emigrovať. Na to som však potreboval prax. Preto som dva roky pracoval ako vedúci oddelenia informačných technológií na Slovensku a následne odišiel do Kanady, kde som spočiatku pracoval pre telekomunikačnú spoločnosť. Odtiaľ som prešiel pracovať pre spoločnosť 724 Solutions, ktorá sa stala najúspešnejším IPO v kanadskej histórii. Mal som za úlohu vybudovať infraštruktúru pre tú spoločnosť po celom svete. Veľa času som strávil v Silicon Valley v Spojených štátoch, kde som videl začiatky ale aj pád mnohých technologických firiem, mal som možnosť pracovať aj na projektoch v Tokiu či v Soule. Následne som prijal manažérsku pozíciu vo finančnom sektore v Toronte. Svoju kariéru v Kanade som zavŕšil v štátnej správe, kde som bol zodpovedný za takzvaný „justic cluster“ teda ministerstvo spravodlivosti a políciu a následne ma povýšili do role hlavného „IT solution architecta“ pre celú štátnu správu v provincii Ontário.

To je pôsobivé na takpovediac emigranta.

Vyžadovalo si to všetko môj čas a tvrdo som na sebe pracoval. Bolo obdobie, keď som spával štyri hodiny denne vrátane víkendov. Cez deň som bol v práci a po nociach som študoval. V Kanade som získal občianstvo, oženil som sa tam, narodila sa mi tam dcéra a založil som tam svoju prvú firmu.

Kanada mi dala veľmi veľa, napriek tomu som sa rozhodol vrátiť na Slovensko, kde žije celá moja rodina. Po návrate na Slovensko som pri práci na jednom veľkom modernizačnom projekte spoznal veľa inšpiratívnych ľudí z ozbrojených síl a ministerstva obrany, ktorí prijali moju ponuku a tak sa začala rodiť spoločnosť, na ktorej základe vzniklo dnešné Aliter Technologies.

Bol rozbeh taký plynulý ako naznačujú výsledky firmy dnes?

Nie tak celkom. V podstate som mal len troch kolegov a začínali sme v malom trojizbovom byte v Bratislave. Nemali sme vlastný kapitál, ale boli sme plní odhodlania. Začali sme konzultačnou činnosťou a písaním štúdií a strategických materiálov. Nasledoval projektový manažment a architektúra IKT systémov. Pri našej práci sme identifikovali niekoľko medzier na trhu a nakoľko sme pre ne nenašli vhodný produkt, rozhodli sme sa ho vyvinúť. Navrhli sme hardvér, ktorý sme vyrobili. Vyvinuli sme si preň vlastný operačný systém aj iné aplikačné vybavenie, ale na atraktívny 3D dizajn nám prostriedky nezostali. Našli sme v Brne spoločnosť, ktorá nám gravitačným liatím do piesku odliala obal na toto zariadenie.
Vyzeralo tak trošku ako kvetináč, nič atraktívne, ale vedeli sme navzájom prepojiť proprietárne technológie od prevažnej väčšiny výrobcov vojenských rádií. Zarobili sme prvé peniaze a dostali sa aj do pozornosti väčších spoločností pôsobiacich v obrannom a bezpečnostnom priemysle. Dnes máme široké portfólio produktov, referencií, zákazníkov a riešení. Investujeme nemalé prostriedky do vývoja a k dispozícii máme laboratóriá a zariadenia v hodnote miliónov eur a snažíme sa zabezpečiť trvalý rast firmy.

Už prinajmenšom od roku 2013 firma dosahuje 30-miliónové tržby a predvlani evidovala rekordný zisk viac ako päť miliónov eur. Naďalej ste jediným vlastníkom firmy. Čo zvažujete ďalej?

Dovolím si Vás trocha poopraviť. Dnes je Aliter Technologies vlastnená holdingom, kde som väčšinovým akcionárom. Ostatné dva roky nám pripomenuli, že doba môže byť aj zlá, že každý rok nemusí automaticky znamenať rast a zvýšenie tržieb. Dočasne sme znížili náklady, keďže sa nám znižovali tržby. Podarilo sa nám ušetriť stovky tisíc eur, ale verím, že sa opäť rozbiehame, hoci sme museli nakrátko pozastaviť aj vývoj niektorých produktov. Iné sa však naštartovali a aj budúce spolupráce vyzerajú sľubne. Zisk sa snažíme rozumne investovať do ďalšieho rozvoja a rastu spoločnosti, bez ktorých nie je v našej oblasti podnikania budúcnosť. Ja osobne som konzervatívny človek a mám veľký rešpekt pred prácou s cudzími zdrojmi, aj preto sa snažíme väčšinu plánov financovať z vlastného.

Predali by ste dnes už firmu?

Samozrejme, že postupom času sme už dostali nejaké otázky, ale aktívne dnes investora nehľadáme, hoci ponuky na financovanie mi prichádzajú z celého sveta. Dnes nič z toho nie je na stole. Možno postupom času a s pribúdajúcimi rokmi sa pre podobný krok rozhodnem. Firmu som doteraz takmer pätnásť rokov riadil pomerne direktívne, pretože som perfekcionista a viem, kde musí čo a ako fungovať, v posledných rokoch som však začal pociťovať, že sa už musím z firmy začať sťahovať a podeliť sa o kompetencie. Zatiaľ ma však baví do práce chodiť, byť užitočný, dozerať na veci a rozbiehať nové projekty. Aj preto som sa stiahol do dozornej rady, kde mám na starosti primárne dlhodobú stratégiu, akvizície a vôbec smerovanie firmy. Od toho sa nikdy asi celkom nebudem vedieť odpútať, čas však všetko ukáže.

ZDROJ: TREND